Obec Dravce sa spomínajú v roku 1263 ako obec kráľovských chovateľov sokolov, v roku 1282 ich Ladislav IV. daroval Görgeyovcom. V roku 1288 bol založený kláštor antonitov, po jeho zániku získal obec od roku 1555 Melchior Tluk. Jeho potomkovia prijali priezvisko Dravecký. V roku 1787 mala obec 54 domov a 491 obyvateľov, roku 1828 70 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Pri kláštore antonitov vzniklo koncom 13. storočia xenodochium – najstaršia nemocnica na Spiši, ku ktorej bol pripojený aj chudobinec a útulok pre pocestných. Zaniklo v 16. storočí.
Za 1. ČSR boli roľníci a poľnohospodárski robotníci na veľkostatku Okoličanyho.
Z existujúcich štatistík vieme, že v obci v roku 1919 bolo 16 Židov, kým v roku 1927 už len 12. Aj Židov v obci poznačila 2. svetová vojna. Zo všetkých odvlečených Židov zachránila sa iba Ema Ferberová, ktorá po oslobodení žila v Maďarsku a iba raz sa bola pozrieť na svoje rodisko. Tak neslávne skončil pobyt Židov v Dravciach. Nie sú známe nijaké podrobnosti o nich spred roku 1919, ani koľko ich bol, kde bývali a čím sa zaoberali. Isté je, že Židia tvorili časť dejín Draviec.
Po odvlečení Žida Kleina ostala jeho kúria prázdna. Vtedajší MNV sa zaviazal, že túto budovu opraví pre svoje i obecné účely. V roku 1947 sa opravila strecha budovy. Okrem kancelárie MNV ostatné voľné priestory poslúžili viacerým mladým rodinám na dočasné ubytovanie. Nakoniec budovu opravila Jednota, a dostala ju do vlastníctva. Budovu prebudovali na predajňu a príslušné sklady. Obdobie po 2.svetovej vojne v obci treba považovať za obdovie najproduktívnejšie a najdynamickejšie. Prvoradým cieľom prvých povojnových rokov bola elektrifikácia obce, začalo sa v roku 1946. V roku 1947 im už svietili elektrické svetlá a obyvatelia mohli postupne nakupovať rôzne elektrické spotrebiče.
V budove Jednoty sa v júni 1953 dočasne zriadila ordinácia lekára. V roku 1955 však bola ordinácia premiestnená do prázdneho Ujfalussyoho domu.
Kultúrny dom bol otvorený 25.augusta 1957. Do neho sa presťahoval MNV a dovtedajšie miestnosti v budove Jednoty boli prebudované na pohostinstvo. V tom dni bolo založené aj jednotné roľnícke družstvo.
V roku 1958 sa začalo s výstavbou budov na novom hospodárskom dvore JRD a s elektrifikáciou Bukovinky. Výstavba hospodárskeho dvora JRD trvala vyše 15 rokov.
V roku 1963 MNV za pomoci JRD začal budovať futbalové ihrisko na Okuľaroch. V nasledujúcich rokoch sa začala pripravovať výstavba bezprašnej cesty z Draviec do Bukovinky. V roku 1969 bolo dielo ukončené. Asfaltová cesta bola daná do užívania a bolo zavedené pravidelné autobusové spojenie z Draviec do Bukovinky. V 80- tych rokoch bola postavená poschodová budova pri kostole na ploche „stará škola“. V prízemí bola zriadená hasičská zbrojnica, na poschodí kancelária MNV, teraz obecného úradu. V roku 1983 bola odovzdaná do užívania.
Rómovia
Až po I. svetovej vojne richtár hľadal a nakoniec do dediny i prijal prvého Cigána Hamburga, ktorý bol zručným kováčom a takého dedina veľmi potrebovala. Jeho rodina sa rokmi rozrastala. V roku 1991 bolo v obci 5 rómskych rodín, v 6 domoch bývalo 51 občanov. V roku 1964 sa odsťahovala z Draviec jedna rodina do Majera pri Bukovinke, kde sú 4 domy s 52 občanmi. V minulosti s Cigánmi v obci neboli veľké problémy. Boli kováčmi a neskoršie sa stali obecnými pastiermi dobytka a oviec.
Po celé desaťročia boli organickou súčasťou obce a obec ich vychovávala. Posledné generácie neboli ani muzikanti, ani remeselníci, ale nekradli a v obci sa slušne správali. Dnes v dôsledku ich nezamestnanosti ich životná úroveň klesla a správanie sa zmenilo k horšiemu, najmä u mladej generácie.
Slávnejší rodáci
Vincent Berzevici (Berzevicsy) – 16.marec 1781 Dravce – bol veľkostatkárom a posledným členom barónske rodiny šľachtického pôvodu. Bol riaditeľom Košickej národnej spevohernej a činohernej spoločnosti a vydavateľom časopisu Nemzeti Játékszini Tudasítas (Národné divadelné umenie). Dravce navštevoval iba občas a prevažne žil v Košiciach, kde aj zomrel 15.4.1834 a tam je i pochovaný. JUDr. Artur Höflich – narodený v roku 1887 Dravciach – pôvodom žid, v I. ČSR významný úradník a advokát v Levoči. Po návrate z koncentračného tábora v Dachau sa vrátil do Levoče, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Zomrel v roku 1974.